Najdôležitejšie poznatky z knihy „Prečo sú dánske deti šťastné“ ?

Čo sa výchovy detí týka, v Dánsku vraj vedia, ako na to. Dáni sú už roky považovaní za najšťastnejších ľudí na planéte. V poslednej správe o svetovom šťastí sa umiestnili na druhom mieste za Fínskom, viac si môžete prečítať tu: Najdôležitejšie zistenia zo Správy o svetovom šťastí. Zo šťastných detí rastú šťastní dospelí, ktorí vychovávajú šťastné deti, a tak stále dookola. Poďme sa spolu pozrieť na to, ako najspokojnejší ľudia na svete vychovávajú sebavedomé a schopné deti. Toto sú najdôležitejšie poznatky z knihy: Prečo sú dánske deti šťastné?

Kniha Prečo sú dánske deti šťastné? autorského dua Jessica Joelle Alexander a Iben Dissing Sandhal začína asi najdôležitejšou stranou v celej knihe. Na vrchu strany nájdete nadpis „Rodičia“ a pod ním šesť bodov, ktoré bližšie približujú jednotlivé oblasti, ktorým sa autorky v knihe venujú.

Knihu Prečo sú dánske deti šťastné? si môžete zakúpiť aj kliknutím na banner nižšie.

Radosť z hry: Prečo z detí, ktorým umožníte užiť si voľnú zábavu a radosť z hry, vyrastú štastnejší, prispôsobivejší a odolnejší dospelí.

Číra autentickosť: Prečo je úprimnosť dôležitá pre naše sebavedomie. Ako môžeme pochvalou skôr ako fixné nastavenie mysle vytvárať rastové nastavenie mysle, vďaka ktorému sú deti prispôsobivejšie a odolnejšie.

Otvorená myseľ (Prekoncipovanie): Prečo môže schopnosť prekoncipovania, teda schopnosť pozrieť sa na vec z iného uhla, zmeniť vám aj vašim deťom život k lepšiemu.

Empatia: Prečo je pre šťastné detstvo a šťastnú dospelosť zásadné, aby sme pochopili, čo znamená empatia, učili ju naše deti a zahrnuli ju do výchovy.

Definitívne žiadne ultimáta: Prečo sa radšej vyhnúť súpereniu o moc a prečo dekomratickejší prístup k rodičovstvu posilňuje dôveru a odolnosť a vytvára podmienky pre šťastnejšie detstvo.

Intimita a útulnosť: Prečo je silná sociálna sieť jedným z najdôležitejších faktorov našej celkovej spokojnosti. Ako môžeme vďaka vytváraniu hygge (pokoj, útulnosť, spolupatričnosť) odovzdať tento mocný dar svojim deťom.

Kapitola 1 – Ako spoznáme svoje základné nastavenie

„Veľa rodičov má príliš vysoké nároky na seba a na svoje deti a bez toho, aby si toho boli nejako vedomí, súperia aj s ostatnými rodičmi.“ – Autorky rozoberajú pohľad na rodičovstvo a výchovu detí v rámci rôznych kultúr a stereotypov, nevynechávajú ani nástrahy aktuálnej doby. Skúste si položiť túto otázku: Ako reagujete na vaše dieťa, keď ste unavení, vystresovaní a na hranici svojich možností ? Mnoho z vašich reakcií už v sebe máte zdedené po rodičoch a v tejto knihe toto správanie autorky označujú ako základné nastavenie.

Skúste toto svoje základné nastavenie dôkladne spoznať a zanalyzovať, snažte sa mu čo najlepšie porozumieť. Čo sa vám páči a čo nepáči na vašej výchove? Akými svojimi reakciami len opakujete to, čo ste sa naučili vo svojom detstve? Len ak pochopíte vaše základné nastavenie, budete ho môcť začat meniť k lepšiemu.

Kapitola 2 – Radosť z hry

Táto kapitola sa venuje dôležitosti hrania sa pre vývoj dieťaťa. Na záver kapitoly autorky ponúkajú svojich 12 tipov, ako sa s deťmi hrať.

Ako sa s deťmi hrať

1. Vypnite sa: Vypnite televízor aj všetku elektroniku, aby dieťa pri hre používalo predstavivosť.
2. Vytvorte podnetné prostredie: Prostredie plné rôznorodých materiálov, ktoré stimulujú všetky zmysly – zrak, sluch, hmat a tak ďalej – podporuje počas hry rozvoj mozgu.
3. Využite umenie: Keď sa deti zaoberajú výtvarnou činnosťou, ich mozgy rastú. Nechajte deti spontánne tvoriť.
4. Nechajte ich preskúmať vonkajší svet: Vezmite ich von, ako najčastejšie to ide, nech sa hrajú v prírode – v lese, v parku, na pláži, kdekoľvek.
5. Skombinujte deti rôzneho veku: Skúste dať svoje deti do skupinky detí rôzneho veku. Deti sa navzájom podporujú v učení a jeden druhému pomáhajú prirodzene dosiahnuť nové úrovne.
6. Dajte im slobodu a zabudnite na pocit viny: Deti nepotrebujú aktivity vymyslené dospelými ani žiadne zvláštne hračky. Čím viac im umožníte , nech sa hrajú podľa seba, zapoja vlastnú predstavivosť, a hlavne sa zaobídu bez vašej pomoci, tým lepšie im to pôjde.
7. Myslite to vážne: Ak sa chcete hrať so svojimi deťmi, musíte to myslieť stopercentne vážne. Nechajte ich, nech vás vedú a zostúpte na ich úroveň.
8. Nechajte ich, aby sa hrali aj samy: Vedieť hrať sa sám je pre deti nesmierne dôležité, rozvíja to ich fantáziu a predstavivosť a umožnuje im to spracovávať nové zážitky, konflikty a každodenné situácie.
9. Vyrobte im prekážkovú dráhu: Skúste deťom vyrobiť malú prekážkovú dráhu s použitím stoličiek, matracov, diek alebo čohokoľvek iného. Nechajte ich, nech sa hrajú, lezú, objavujú a pretvárajú.
10. Zapojde ostatných rodičov: Propagujte hnutie za zdravé hranie a zapojte aj ďalších rodičov, nech sa spolu môže hrať čo najviac detí.
11. Skúste chvíľu počkať, kým zasiahnete: Pokúste sa príliš rýchlo a tvrdo neodsudzovať ostatné deti a nezasahovať do hry, pretože chcete ochrániť tie svoje. Nechajte svoje deti naučiť sa, ako si poradiť so zložitejšími deťmi.
12. Nechajte to tak: Nechajte svoje deti, nech si veci vyskúšajú samy, aj keď cítite potrebu ich „zachrániť“. Radšej sa na chvíľu zastavte a zhlboka sa nadýchnite, doprajte im možnosť naučiť sa najdôležitejšie zručnosti pre život.

Kapitola 3 – Číra autentickosť

Deti potrebujú, aby ich rodičia boli v prvom rade emočne úprimní, nemusia byť dokonalí. Deti vždy sledujú, ako prežívate rozčúlenie, radosť, frustráciu, spokojnosť a úspech a akým spôsobom tieto pocity podávate svetu.

10 tipov na číru autentickosť

1. Odhoďte sebaklam: Buďte uprimní sami k sebe a naučte sa pravdivo nazerať na vlastný život. Naučte aj svoje deti emočnej úprimnosti a odnaučte ich sebaklamu.
2. Odpovedajte úprimne: Keď sa vás deti na niečo pýtajú, odpovedzte im úprimne.
3. Zapojde príklady zo svojho detstva: Deti rady počúvajú o vašich zážitkoch a o tom, ako ste sa cítili ako mále deti.
4. Naučte ich úprimnosti: Hovorte s deťmi o tom, aká je u vás v rodine dôležitá úprimnosť. Dajte im najavo, že úprimnosť je pre vás dôležitejšia, ako trestať zlé správanie. Ak sa na ne hneváte, vyčítate im a vyhrážate sa trestom, kedykoľvek niečo vykonajú, mohli by sa začať báť hovoriť vám pravdu. Ak sa ale v takej situácii cítiť v bezpečí, budú úprimné.
5. Čítajte deťom príbehy, ktoré zahŕňajú rôzne pocity: Svojim deťom čítajte rôzne príbehy, nebojte sa, že nie všetky majú šťastný koniec. Aktívne vyberajte aj také, ktoré sa týkajú zložitých tém a príbehy, ktoré neponúkajú typické rozprávkové rozuzlenie.
6. Chváľte za snahu a prácu: Najužitočnejšia a najzmyslupnejšia chvála je založená na kvalite, nie na kvantite. Svoje pochvaly sústreďte na prácu a snahu dieťaťa viac ako na vrodené schopnosti.
7. Nereagujte automaticky pochvalou: Nepreháňajte to s chválou na veci, ktoré sú príliš jednoduché. Vaše deti by sa mohli naučiť, že stoja za pochvalu iba vtedy, keď splnia úlohu rýchlo, ľahko a dokonale. Nenaučia sa prijímať výzvy.
8. Zamerajte sa na ich snahu – a myslite to úprimne: Dávajte pozor, nech deti nechválite za nezdary či chyby. Zamerajte sa viac na to, čo sa podarilo a ako sa na tom dá ďalej pracovať.
9. Naučte deti neporovnávať sa s ostatnými: Musia sa naučiť uvedomiť si seba samého aj to, či do projektu dali všetko, alebo majú naopak pocit, že mohli urobiť viac. Všetci nemôžu byť vo všetkom najlepší, ale môžete byť najlepší sami pre seba.
10. Zdôrazňujte, že ide o váš jedinečný a autentický pohľad na vec: Dajte najavo pochopenie, že v konkrétnej situácii sa váš pohľad na vec môže od pohľadu vášho dieťaťa líšiť.

Kapitola 4 – Otvorená myseľ

Táto kapitola hovorí o tom, ako by sme mali odložiť svoje staré okuliare, ktorými pozeráme na svet okolo seba a mali sa viac snažiť pozerať naň aj trochu inak ako sme boli zvyknutí. K tomu by nám mohlo poslúžiť prerámovanie – preformulovanie svojho pohľadu na oveľa pozitívnejší. Napríklad ak Dánovi kolega povie, že vonku je zlé počasie, mrzne a prší, on automaticky odpovie: „Ako dobre, že som v práci“.

Schopnosť prerámovať situáciu sa považuje za kľúčovú na dosiahnutie húževnatosti, táto vlastnosť rozhoduje o tom, kto uspeje a kto nie. Skôr ako vzdelanie, skúsenosti a tréning rozhoduje o tom, kto uspeje a kto nie, predovšetkým miera odolosnosti človeka. V tejto kapitole sa autorky venujú aj hraniciam obmedzujúceho jazyka, nálepkovaniu detí a prerámovaniu svojho vlastného príbehu.

7 tipov ako prerámovávať

1. Vnímajte svoju negativitu: Cvičte sa v sledovaní vlastných negatívnych myšlienkových vzorcov, všímajte si ich a skúste odhaliť, ako často sa na situáciu pozeráte negatívne.
2. Trénujte prerámovanie: Zamyslite sa nad tým, ako realistické sú vaše myšlienky a pokúste sa zmeniť spôsob, ako o nich hovoríte. Napríklad z „Nikdy nemám čas cvičiť, som taký tučný“ sa môže stať „Zvládnem cvičiť 10 minút každý deň a váha pôjde hneď dole“.
3. Používajte menej obmedzujúci jazyk: Zbavte sa obmedzujúceho čierno-bieleho štýlu reči. Namiesto vždy, nikdy, neznášam to, milujem to, mal a nemal by som, si nechajte viac priestoru na manévrovanie a toleranciu.
4. Skúste externalizačný jazyk: Oddeľte konanie od osoby: Namiesto toho, aby ste povedali „Je agresívny“, skúste povedať „Má svoje agresívny chvíľky“. Je to úplne niečo iné ako pridelenie nálepky.
5. Prepíšte príbeh svojho dieťaťa: Namiesto negatívnych chrakterových vlastností sa radšej sústreďte na pozitívne stránky správania.
6. Podporujte ich tým, čo hovoríte: Namiesto obmedzujúceho jazyka používajte podporný jazyk. Klaďte otázky, pomôžte im spoznať ich emócie, aj zámery a motívy ostatných.
7. Nebojte sa humoru: Odľahčite situácie humorom, robte to však vkusne a s ohľadom na pocity dieťaťa.

Kapitola 5 – Empatia

Piata kapitola sa venuje rozboru úlohy empatie v našom živote a popisuje ako Dáni učia empatii svoje deti. O Empatii sa dočítate viac v našom článku 20 spôsobov, ako sa naučiť empatii a zlepšiť svoje vzťahy.

Tipy na empatiu

1. Pokúste sa porozumieť vlastnému štýlu empatie: Opýtajte sa samého seba otázky „Čo pre mňa znamená empatia?“, „Čo znamená empatia pre môjho partnera?“, „V čom sa zhodneme a v čom nie?“, „Ako sa empatia odráža v tom čo hovorím a ako to môžem zmeniť k lepšiemu?“,
2. Chápte ostatných: Namiesto posudzovania a zahanbovania sa skúste vžiť do ich kože a pokúste sa pochopiť ich správanie.
3. Všímajte si emócie a spoznávajte ich: Pomáhajte svojim deťom rozoznávať emócie druhých a súčastne prežívať ich vlastné bez toho, aby ste im vnucovali svoje hodnotenie.
4. Čítajte: Štúdie preukázali, že čítanie deťom výrazne zvyšuje ich schopnosť empatie.
5. Zlepšujte zmysluplné vzťahy: Skúste pomocou empatie opraviť vlastné vzťahy. Pre skutočné šťastie sú najpodstatnejšie zmysluplné vzťahy s priateľmi a rodinou.
6. Buďte zraniteľní: Skúste byť lepšími poslucháčmi a nebojte sa ukázať svoju zraniteľnosť. Reagujte láskavo: počúvajte, prejavujte záujem, zrkadlite.
7. Hľadajte empatiu u druhých: Obklopte sa rodinou a priateľmi, ktorí chcú trénovať láskavosť a empatiu.

Kapitola 6 – Žiadne ultimáta

V tejto kapitole autorky píšu o štyroch rodičovských štýloch a ako sa prejavujú.

Rodičovské štýly výchovy

1. Autoritársky: Títo rodičia sú nároční a necitliví, vyžadujú poslušnosť a majú vysoký štandard. Deti autoritárskych rodičov mávajú dobré výsledky v škole, ale niekedy trpia nízkym sebavedomím, depresiami a zlými sociálnymi zručnosťami.
2. Autoritatívny: Nároční, ale citliví rodičia, ktorí latku nastavujú vysoko, ale svoje deti podporujú. Deti autoritatívnych rodičov bývajú hodnotené ako sociálne a intelektuálne zdatnejšie ako deti ostatných rodičov.
3. Zhovievavý: Títo rodičia sú veľmi vnímvaví a citliví, ale len málokedy vyžadujú od svojich detí zrelé správanie. Deti zhovievavých rodičov mávajú problémy v škole aj všeobecne so správaním.
4. Nezúčastnený: Nie sú ani citliví, ani nároční, ale nedá sa povedať, že by svoje deti úplne zanedbávali. Deti nezúčastnených rodičov bývajú zväčša neúspešné vo všetkých oblastiach.

Ďalej autorky rozoberajú nefunkčnosť telesných trestov, ako byť rešpektovaným rodičom, ako Dáni praktizujú definitívne žiadne ultimáta v školách, ako sa vyhnúť bojom o moc, ako sa prestať trápiť tým, čo si myslia ostatní a ako jasne stanovovať hranice.

Ako začať

1. Všetko si naplánujte: Čo považujete za dôležité vzhľadom na svoje deti? Spíšte svoje i partnerove názory.
2. Dávate deťom na zadok? Sľúbte si, že s tým prestanete. Je to zbytočné a nevedie to k dôvere a rešpektu.
3. Nekričím veľa na svoje deti? Sľúbte si, že s tým prestanete. Kričte na ne, len keď to bude absolútne nevyhnutné. Ste vzorom pre svoje deti a tie to budú po vás opakovať, choďte príkladom.

Ako neklásť ultimáta

1. Nezabúdajte rozlišovať medzi dieťaťom a jeho správaním: Deti nie sú zlé, len ich správanie. To isté platí aj o rodičoch.
2. Vyhnite sa mocenským bojom
3. Nezvádzajte to na dieťa, priznajte vlastnú zodpovednosť.
4. Skúste veriť, že deti sú zo svojej podstaty dobré.
5. Učte svoje deti: Veďte ich, vychovávajte a učte.
6. Prerámujte: Nájdite lepší príbeh o sebe, svojich deťoch aj ostatných ľuďoch.
7. Pamätajte, že všetko sa vám vráti: Dobro plodí dobro, zlo plodí zlo a pokoj plodí pokoj.
8. Zapojte aj partnera: Jeden pokojný rodič je super, no obaja sú ešte lepší.
9. Preformulujte svoje ultimáta
10. Nikdy nezabúdajte na vek svojho dieťaťa, deti nie sú malí dospelí.
11. Prijímajte všetky druhy pocitov, nielen tie pozitívne.
12. Nezabudnite, že svojím protestom len na niečo reaguje, protest je spôsob komunikácie.
13. Pozrite sa na zlé správanie v širšom kontexte, hľadajte zmeny v živote dieťata, ktoré mohli viesť k zmene správania.
14. Uvedomte si, čo vás vie rozčúliť, kde máte hranice a ako môžete zastaviť svoj hnev.
15. Ukážte im, že ich počúvate. Učte ich rešpektu, sami buďte úctiví, a tak sa aj vám dostane viac úcty.

Kapitola 7 – Intimita a útulnosť

Celá táto kapitola je o Dánskom fenoméne menom hygge. Toto slovo pochádza z devätnásteho storočia a bolo odvodené z germánskeho slova hygg ja, čo znamená „myslieť alebo cítiť sa spokojne“. Pre Dánov je hygge životný štýl, spriaznenosť, útulnosť a pocit pohodlia, je to ich spôsob života. Pohoda pre nich znamená zapáliť si sviečky, hrať spoločenské hry, dať si dobré jedlo, múčnik a čaj – jednoducho urobiť si príjemnú atmosféru a užívať si čas spolu.

Ďalej sa v kapitole spomína tímová práca v Dánsku, ako nášmu životu dáva zmysel pocit prepojenia s ostatnými a ako sociálne väzby znižujú úroven stresu.

Tipy na dosiahnutie intimity a útulnosti

1. Osvojte si koncept hygge
2. Užívajte si spoločné chvíle a každodenné starosti nechajte za dverami
3. Trénujte predrámovanie: Pripravte sa dopredu na rodinné stretnutia a zmente svoje obvyklé správanie
4. Užívajte si spoločnú zábavu: hrajte vonku a vo vnútri rôzne hry, ktorých sa môžu zúčastniť všetci.
5. Zútulnite si prostredie: Sviečky, dekorácie, spoločne pripravené jedlo a pitie.
6. Dajte pauzu sťažnostiam.
7. Prerámujte všetky situácie: Vonku prší ? Nevadí, namiesto futbalu si zahráme niečo dobré vnútri.
8. Nekomplikujte: Deti vedia najlepšie, čo ich baví najviac. Aj skákanie v blate môže byť čírou radosťou.
9. Zostaňte prítomní: Žiadne telefóny, telka, iPady.
10. Zostaňte v spojení, naučte sa súdržnosti a hygge.
11. Povzbudzujte chuť sa hrať.
12. Povzbudzujte budovanie tímu, organizujte viac tímových aktivít.
13. Dôverujte si a zverujte sa: Ak ste smutní alebo prežívate ťažké chvíle, zdôverte sa svojím priateľom alebo svojim milovaným, ktorým veríte.
14. Naučte deti, že rodina je jeden tím.
15. Vážte si každodenné spoločné spolužitie.
16. Spievajte

Záver

Dánske tajomstvo šťastného života spočíva v tom, akým spôsobom vychovávajú svoje deti. Je to dedičstvo, ktoré stále trvá a ktorého výsledkom sú sebaistí, sebavedomí, sústredení, spokojní a odolní dospelí – a funguje to na každého.

Učte deti radosti z hry, buďte autentickým rodičom, majte otvorenú myseľ a naučte sa prerámovať negatívne situácie na pozitívne. Zvýšujte mieru empatie, skončite s telesnými trestami a krikom a naučte sa hygge a z vašich detí vyrastú kompletne emočne vyvinutí dospeláci a navyše sa zlepší aj váš život. Odkaz na knihu: Prečo sú dánske deti šťastné?.